Fašiangový víkend strávili žiaci Obchodnej akadémie v Lučenci na jazykovo-poznávacej exkurzii v jednom z najromantickejších miest sveta, v Benátkach, kde sa práve konal slávny benátsky karneval. Je jedným z najslávnejších a najokázalejších karnevalov na svete. Každoročne sa naň schádzajú návštevníci, niektorí aj ako herci a účinkujúci, z celého sveta a tešia sa z neho aj samotní Benátčania. Táto neskutočná udalosť sa odohráva v malebných uličkách Benátok, ktoré sa na dva týždne pred Popolcovou stredou premenia na pestrú a veselú scénu plnú farieb, hudby a maskovaných postáv.
Našu prehliadku sme začali na Námestí sv. Marka označovanom Napoleonom za „najkrajší salón Európy“. Dominuje mu zvonica sv. Marka, impozantná Bazilika sv. Marka a Dóžov palác, niekdajšie sídlo vládcov. Romantickými benátskymi uličkami sme sa dostali až k mostu Rialto.
Po prehliadke sme sa naplno ponorili do víru karnevalovej zábavy s množstvom pestrofarebných masiek a so sprievodným programom. Masky boli na každom kroku a ochotne pózovali nadšeným turistom a fotografom. Mnohé majú nevyčísliteľnú hodnotu a každá má svoju symboliku.
V popoludňajších hodinách sme navštívili jeden z najfarebnejších ostrovov lagúny – čipkársky ostrov Burano, ktorý svojou krásou odjakživa priťahoval maliarov. Podľa legendy boli fasády domov na Burane natreté výraznými farbami kvôli tomu, aby si svoj dom rybári rozpoznali, keď sa vracali domov z lovu. Ostrov Burano je obľúbeným miestom umelcov, filozofov a básnikov. Možno tu nájsť množstvo obchodíkov s čipkami a čipkovanými dekoračnými výrobkami. Čipkárstvo tu má dlhú tradíciu.
Na druhý deň sme navštívili romantickú a starobylú Veronu, mesto, s ktorým sa spája tragický príbeh lásky Rómea a Júlie. Je ťažké opísať atmosféru tohto mesta, je ťažké nájsť vhodné slová, keďže i literárny majster William Shakespere vhodné slová nenašiel a skonštatoval jednou vetou, že mimo stien mesta neexistuje skutočný svet. Pri prechádzkach mestom sme mali pocit, ako by sme sa ocitli v minulosti, nakoľko si Verona zachovala svoju dávnovekú tvár. Nachádza sa tu tretí najväčší rímsky amfiteáter. Veronská aréna slúžila na usporiadanie gladiátorských hier a rôznych predstavení. V dobách svojej najväčšej slávy bola jej kapacita viac ako 30 000 divákov. Pristavili sme sa tiež pri dome Júlie so známym balkónom, ktorý inšpiroval Shakespeara k stvoreniu slávnej balkónovej scény. Prešli sme sa po námestí Piazza delle Erbe, ktoré je živým srdcom mesta a obklopujú ho najkrajšie veronské budovy. Nevynechali sme ani Rómeov dom a mnoho ďalších pamätihodností.
Vo večerných hodinách sme sa vybrali na spiatočnú cestu. Počas týchto dní sme sa veľa dozvedeli a načerpali sme množstvo nezabudnuteľných zážitkov.
PaeDr. PhDr. Mariana Fehérová
.png){kind=logo}