Vo štvrtok 3. novembra 2022 sme mali tú česť privítať na pôde našej školy pani prof. Ing. Annu Šatanovú, CSc., ktorá prišla našim žiakom sprostredkovať informácie o Európskej únii a možnostiach, ktoré mladým ľuďom ponúka.
Na úvod nášho stretnutia mala pani profesorka pripravenú prezentáciu so zaujímavými faktami o Európskej únii, jej vzniku, členských štátoch, europoslancoch zastupujúcich Slovenskú republiku v Európskom parlamente. Pútavou formou oboznamovala žiakov s historickým vznikom únie, dôvodmi jej vzniku a podstate spolupráce v rámci spoločenstva. Pripomenula im významnosť roku 1993, nielen z pohľadu vzniku EÚ, ale aj ako rok vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Hovorila žiakom o svojich osobných skúsenostiach, keď tesne po revolúcii mala možnosť vycestovať na pracovný pobyt na renomovanej francúzskej univerzite, kde získala mnoho skúsenosti a poznatkov a zároveň tam prednášala a viedla cvičenia pre študentov univerzity. V tom čase sa jej francúzski študenti zdali celkom iní, ako boli naši. Boli otvorení, správali sa omnoho voľnejšie, ako študenti z našich univerzít, ktoré ešte len prechádzali zmenami po páde komunizmu.
Našich žiakov zaujímalo, či pani profesorka hovorí francúzsky.
Boli prekvapení, keď zistili, že áno a veľmi rada tento jazyk využíva, keď má túto možnosť. Okrem toho sa dozvedeli, že hovorí anglicky, aj keď sa angličtine začala venovať omnoho neskôr, ako francúzštine. Pani profesorka im zdôrazňovala akútnu potrebu ovládania cudzích jazykov a zaujímala sa o to, aké jazyky sa učia naši žiaci, či ich cudzie jazyky bavia a radila im, venovať sa sebazdokonaľovaniu čo najviac. Spomenula tiež pôsobenie francúzskych študentov na univerzite, kde v tom čase pôsobila.
Ďalej sme porovnávali počet obyvateľov Slovenska, Európskej únie a najľudňatejších krajín, ktorými sú Čína (1 306 mil. obyvateľov) a India (1 080 mil. obyvateľov). Hovorili sme o poslednom rozšírení EÚ v roku 2013 o Chorvátsko a tiež o krajinách, ktoré sa snažia pripojiť k EÚ. Pani profesorka žiakom sprostredkovala informácie o inštitúciách EÚ, ich sídlach, poslaní. Spomenula našich zástupcov v Európskom parlamente, napríklad pani Moniku Beňovú, s ktorom sme sa stretli v rámci Euroscoly, tiež jej bývalého kolegu z univerzity pána Michala Wiezika, ktorý sa aj v Európskom parlamente venuje najmä téme ekológie a tiež bývalého europoslanca pána Vladimíra Maňku, s ktorým sa nám už tiež podarilo viackrát v rámci súťaže diskutovať o aktuálnych témach.
Diskutovali sme o téme eurozóny, ktoré členské krajiny sú do nej zapojené a ktoré zatiaľ nie a o dôvodoch ponechania si vlastnej meny (napr. v Českej republike).
Keďže nosnou témou boli možnosti, ktoré EÚ ponúka mladým ľuďom, pani profesorka spomenula viaceré podporné programy ako sú napríklad pomocné programy podporujúce vzdelávanie, programy na zvyšovanie profesijnej kvalifikácie, programy podporujúce výučbu cudzích jazykov a tiež geografickú mobilitu.
Podrobnejšie informácie sme sa dozvedeli o programe ERASMUS+, o jeho častiach ako sú ERASMUS 1 so zameraním na Európsku medzinárodnú spoluprácu, ERASMUS 2 mobility študentov a pedagógov a ERASMUS 3 zameraný na sieťovanie.
Žiaci sa pýtali na jej skúsenosti s vycestovaním študentov v rámci programu ERASMUS, na ako dlho idú študovať do iného členského štátu, kde robia skúšky (či v zahraničí alebo po návrate domov) a či sú im hradené náklady na pobyt.
Pani profesorka trpezlivo odpovedala na všetky ich otázky. Študenti kým sa dostanú do programu ERASMUS+ musia splniť určité podmienky, či už študijné výsledky, ale najmä jazykové znalosti. Ešte pred výberom si musia nájsť vhodnú univerzitu v inom členskom štáte, ktorá má ich domovskou univerzitou nadviazanú spoluprácu – napríklad technická univerzita zo Slovenska nadväzuje zväčša spoluprácu tiež s technickými školami v zahraničí. Potom si zvolia príbuzný študijný program ako majú na Slovensku a idú na jeden semester (väčšinou od septembra do januára) študovať do zahraničia. Tam si urobia aj skúšky, hodnotenie zo skúšok v zahraničí sa im potom uzná u nás na Slovensku a zapíše do indexov. Ak však niektoré predmety, ktoré mali povinne absolvovať v rámci ročníka v zahraničí nemajú, musia ich absolvovať v rámci akademického roka na svojej domovskej škole. Dá sa to zvládnuť, sú o tom vopred informovaní, sami si usporiadajú skladbu predmetov a tak s tým počítajú a sú na to pripravení. ERASMUS už u nás funguje 35 rokov a prostredníctvom tohto programu už vycestovali 3 milióny študentov v rámci EÚ. Z programu sú im hradné životné náklady v inom štáte, ubytovanie, strava, cestovné náklady, poplatky za štúdium. Pani profesorka sa pýtala našich žiakov na ich predstavu, kam by chceli v rámci programu vycestovať za štúdiom a dozvedela sa, že napríklad do Belgicka a Veľkej Británie. Opäť zdôrazňovala, že pri vycestovaní do zahraničia veľkú úlohu zohráva aktívna komunikácia v cudzích jazykoch. Ona sama, vždy keď sa vráti zo zahraničia a vidí svoje rezervy, s veľkým entuziazmom sa vrhne do štúdia jazykov, ale za najdôležitejšiu považuje vytrvalosť vo vzdelávaní. Pochvalne sa vyjadrila o našej škole, ktorá sa už dlhé roky zapája do programu ERASMUS+ s jazykovými pobytmi, zahraničnou odbornou praxou, či spoločnými aktivitami v rámci programu KA2.
Žiakov zaujímalo, do ktorej krajiny by chcela pani profesorka vycestovať, či už za poznávaním, alebo vzdelávaním.
Určite ma lákajú krajiny v ktorých som ešte nebola, ale rada by som sa ešte vrátila aj do krajín, ktoré som už navštívila a strávila som v nich krásny čas, napríklad Švédsko, Fínsko, Francúzsko, Poľsko, Maďarsko, Egypt, prímorské krajiny ako Čierna hora, Chorvátsko... Návšteva cudzích krajín nás vždy obohatí, zisťujeme rozdiely, máme možnosť rozvíjať svoje slabšie stránky a inšpirovať sa, alebo sa možno utvrdíme, že sme v niektorých oblastiach na tom lepšie, ako ostatní.
A kde by ste radi vycestovali Vy? Viete už, čo by ste chceli študovať, robiť? pýtala sa pani profesorka našich žiakov.
Dostala zaujímavé odpovede, ale obzvlášť ju zaujala žiačka, ktorá by chcela ísť študovať do Holandska. Budúci týždeň sa táto žiačka chce zúčastniť online webinárov v rámci programu „Študuj bez hraníc“, ktoré budú vysielané takmer počas celého dňa a nájsť si ponuky na štúdium. Pani profesorku to zaujalo a zistila si bližšie informácie, aby sa tiež mohla niektorého z webinárov zúčastniť.
Aké odbory sa dajú študovať na Technickej univerzite vo Zvolene? Vedeli by sme si tam nájsť aj ekonomický odbor? Robí sa tam ERASMUS?
Na TUZVO je Lesnícka fakulta, Drevárska fakulta, Fakulta ekológie a environmetalistiky a Fakulta techniky. Na drevárskej fakulte sa vyučuje aj odbor podnikový manažment zameraný na drevársku výrobu. Študovali a študujú tam aj absolventi Obchodnej akadémie v Lučenci. Áno, škola je zapojená do programu ERASMUS+ a spolupracuje s univerzitami technického zamerania. Pani profesorka spomenula aj veľmi úspešného absolventa z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý v rámci programu ERASMUS+ navštívil Nemecko a Holandsko, neskôr bol na pobyte aj v južnej Amerike. Tam získal kontakty a znalosti z oblasti záhradných technológií a v súčasnosti v spolupráci s holandskou firmou vedie úspešnú firmu. Ako príklad úspešného pobytu cez program ERASMUS+ v zahraničí ho pozvali prednášať aj študentom Technickej univerzity vo Zvolene.
Po zaujímavej diskusii sme sa s pani profesorkou rozlúčili, pozvali sme ju na účasť na pripravovanom podujatí EUROSCOLA DAY, ktorý sa uskutoční 21. novembra 2022 u nás v škole a poďakovali sme sa jej za čas a ochotu a popriali jej veľa úspechov v jej ďalšom pôsobení.
Autor: J. Macháčková